Pestuje sa už vyše 4000 rokov, napriek tomu ju u nás pozná málokto. Táto koreňová zelenina, ktorá má mierne štipľavú chuť, býva zelenkavej, bielej, fialovej alebo žltej farby. Konzumujú sa listy a koreň. Turín, repka olejnatá alebo rapifera, toto sú názvy, ktoré označujú jedno a to isté – zdraviu prospešnú koreňovú zeleninu kvaku.

Zdroj vitamínov a nijaký tuk
Kvaka obsahuje veľké množstvo vitamínu C, je bohatá na draslík, vápnik, fosfor, sodík aj železo. Je vynikajúcim zdrojom vlákniny. Vďaka tomu, že neobsahuje žiadne tuk, je vhodnou voľbou pri redukcii váhy.

Kvaka pre dobré trávenie
Ak si chcete posilniť svoje zdravie, kvaku by ste mali pravidelne zaradiť do svojej stravy. Jej priaznivých účinkov je mnoho. Čistí krv od kyseliny močovej a pôsobí mierne močopudne, pomáha pri cievnych ťažkostiach, osteoporóze, liečbe zlomenín a je vynikajúcou voľbou pri tráviacich problémoch. Podporuje trávenie a postará sa o zdravú peristaltiku (pohyb čriev). Zároveň pôsobí antibakteriálne, takže môže prispieť k správnej funkcii imunitného systému.

Ako kvaku jesť
Kvaka chutí podobne ako kaleráb, preto sa výborne hodí do polievok alebo šalátov. Tie si pripravíte, ak listy pokvapkáte citrónovou šťavou, prípadne použite kajenské korenie. Kvaka sa tiež môže používať ako náhrada zemiakov, pochutíte si aj na kvakovej kaši.

Vypestujte si ju sami
Najlepšie obdobie na sadenie kvaky je v marci alebo v apríli. Kvaka nemá rada čerstvo pohnojenú pôdu. Je odolná voči menšiemu mrazu a dobre znáša aj vyššiu nadmorskú výšku. Na presušenie je však citlivá, preto ju treba dostatočne zavlažovať. Kvaku zbierame vtedy, keď sú buľvy dostatočne veľké, treba to stihnúť, dokým udrú silné mrazy. Buľvy zbavíme listov a skladujeme v pivnici. Ak však chcete kvaku pestovať, dajte si pozor na výber správneho druhu! Niektoré sú totiž určené iba ako krmivo pre zvieratá.